Sergej Sergejevič Kamenev
| Sergej Sergejevič Kamenev | |
 ruský a sovietsky armádny dôstojník | |
| Narodenie | 4. apríl 1881 Kyjev, Kyjevská gubernia, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. august 1936 (55 rokov) Moskva, ZSSR |
| Odkazy | |
| Commons |  Sergej Sergejevič Kamenev |
Sergej Sergejevič Kamenev (* 4. apríl 1881 Kyjev, Ukrajina - † 25. august 1936 Moskva, ZSSR, dnes Rusko) bol ruský a sovietsky vojenský veliteľ počas prvej svetovej vojny, ruskej občianskej vojny. V medzivojnovom období pôsobiaci vo vrcholných veliteľských funkciách Červenej armády.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 4. apríla 1881 v rodine vojenského strojného inžiniera v meste Kyjev. V roku 1898 absolvoval kadetský kurz a nastúpil na dôstojnícku (junkerskú) školu v Moskve, ktorú ukončil v roku 1900. Slúžil ako dôstojník v pechotnom pluku v meste Luck. V roku 1907 skončil Nikolajevskú akadémiu generálneho štábu a v hodnosti štábskapitána. Následne velil rote a vyučoval taktiku a topografiu na vojenskom učilišti v Kyjeve. ktorom slúžil aj v priebehu prvej svetovej vojny. Od roku 1909 pôsobil v štábe Irkutského vojenského okruhu. Neskôr pôsobil v štábe jazdeckej divízie. V roku 1911 prevelený do Vilniuského vojenského okruhu. V decembri 1912 vyznamenaný radom sv. Stanislava III. stupňa.
Na začiatku prvej svetovej vojny pôsobil od septembra 1914 vo štábe 1. armády. V priebehu vojny ovplyvnený knihami Lenina a Zinovieva. Po vypuknutí revolúcie v roku 1917 bol v hodnosti plukovníka zvolený za veliteľa 30. poltavského pechotného pluku.
Od 25. novembra 1917 pôsobil ako náčelník štábu 15. armádneho zboru a od apríla 1918 ako náčelník štábu 3. armády. Následne vstúpil do jednotiek Červenej armády. Menovaný do funkcie veliteľa neveľského úseku západného frontu. V septembri 1918 poverený velením východného frontu. Vynikol v bojoch s bielogvardejskými oddielmi admirála Kolčaka. Všeruský ústredný výkonný výbor ho v roku 1918 ocenil za vojenské úspechy Radom červenej zástavy a zlatou šabľou.
Od júla 1919 do apríla 1924 pôsobil ako hlavný veliteľ ozbrojených síl Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Podieľal sa na vedení bojových operácii proti jednotkám generálov Denikina a Vrangeľa. Boľševické jednotky pod jeho vedením zasiahli proti povstaniam v Karélii, Buchare, Fergane a oblasti Tambova. Podieľal sa tiež na riadení bojových operácií počas poľsko-boľševickej vojny. V priebehu bojových operácii pred Varšavou jeho vtedajší podriadený člen Revolučnej vojenskej rady juhozápadného frontu Stalin odmietol splniť rozkazy smerujúce k zastaveniu ofenzívnej činnosti a preskupeniu síl, čo spolu s ďalšími neúspechmi významnou mierou viedlo k porážke boľševických síl.
Po zrušení funkcie hlavného veliteľa bol menovaný inšpektorom a neskôr hlavným inšpektorom Červenej armády a členom Revolučnej vojenskej rady ZSSR. Od augusta 1926 pôsobil ako zástupca ľudového komisára pre veci vojenské a námorné a tiež ako zástupca predsedu Revolučnej rady ZSSR. Od júna 1934 bol náčelníkom správy sovietskej protilietadlovej obrany a členom vojenskej rady pri Ľudovom komisariáte obrany. Vyučoval na Frunzeho vojenskej akadémii a venoval sa stratégii a rozvoju sovietskych ozbrojených síl.
Zomrel na srdcový infarkt 25. augusta 1936 v Moskve. Urna s jeho popolom je pochovaná v pohrebisku pod Kremeľskou stenou. Po jeho smrti došlo k sérii zatýkania a likvidácie najvýznamnejších veliteľov Červenej armády (Tuchačevskij, Bľucher, Jakir atď).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Каменев, Сергей Сергеевич na ruskej Wikipédii.
- Kol. autorov, Veľká cesta. Spomienky na občiansku vojnu. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1964, s.1-61